Bronislavská str. 115- 117+124a125

115 bhastrika 117uddijána a maha bhandhy

124 Prána

Supta-vadžrásana (pozícia v kTaku) - diaman- tový spánok Púrna-supta-vadžrásana Táto pozícia má dve variácie. V prvej sa zdórazňu- je napnutie svalov stehien a v druhej zase vyrovnáva- , nie šije a hrudníka. Aj toto cvičenie je dóležité najmá , pre ženské orgány. Čakrásana (koleso) i ~.

Táto pozícia je bežne známa pod názvom most a zaraduje sa do gymnastiky. Bez veTkých ťažkostí ju zacvičia všetci, ktorí majú na takúto pozíciu dispozície, t. j. poddajnú chrbticu a ohybné klby pliec. No v neskoršom veku, kéd chrbtica je už trocha stuhnutá, stáva sa táto pozícia tažšou. Význam však má aj vtedy, ak ju nezacvičíme celkom dokonale.

Pri častejšom cvičení pozície čakrásana sa odporúča hned' po nej zacvičit pozície, ktoré ohýbajú chrbticu dopredu, ako sú paščimóttánásana a padahastásana. Odstraňuje sa tak nebezpečenstvo jed= nosmerného stuhnutia chrbtice, aby sme neskór necítili bolesti v chrbtici a nedostali sa do takej situácie, že nedočiahneme hlavou ku kolenárn a dlaňami na zem. Preto sa chrbtica musí ohýbat v obidvoch smeroch pri cvičení, dopredu aj dozadu, ak sa má zachova~ jej zdravá pružnost, od ktorej závisí zdravotný stav celého tela.

Bhastriká-kumbhaka

Ghérnnda-samhitn - strofa 74

Podobne ako kowáčske mechy wdychujte vzduch w presný·ch intervaloch. Tákým istým spósobom, opakovane, wypúšfajte v·zduch nosom.

Strofn 75, 76

Dvadsafkrát sa zhlboka nadýchnite a vytv·orte kumbhaku, potom vyššie opísaným spósobom vydýchnite. Múdry človek praktizuje bhastriku trikrát denne, a preto nikdy neochoric. Každým dňom sa ozdravuje.

Komrntár Dvadsat dychow v bhastrike morí jeden okruh a cvičia sa maximálne tri okruhy denne (v zime trikrát a v lete jedenkrát).

Bhastriká pohyb kováčskych mechov

Východisková pozícia: sedíme v pozíciách padmásana ( 14. kap.), siddhásana (4. kap.) alebo sukhásana (1. kap.).

Táto pránájáma sa podobá cvičeniu kapála-bhátí, preto ju zacvičíme Tahšie, ak sme sa už oboznámili s postupom pri cvičení kapála-bháti. Rozdiel medzi obidvoma cvičeniami je v tom, že pri kapála-bháti sa má významnu monu.

i ~

115

116

Výsledný efekt obidvoch cvičení je však podobný. K bhastrike sa pridáva ešte zadržanie dychu, kumbhaka a tri bandhy: múla-bandha, uddíjána-bandha a džalandhára-bandha. Prvá a tretia bandha sú opísané v 10. kapitole, uddíjana-bandhu nájdete v tejto kapitole. Všetky tri bandhy zváčšujú účinok bhastriky, to však neznamená, že by sa bhastriká nemohla cvičiť bez nich.

Uvedené tri bandhy tvoria spolu mahá-bandhu, ktorá má v spojení s bhastrikou uvol'nit silu mahášakti uloženú v lotose múládhára (dosahuje sa to spojením prány a apány, pozitívneho a negatívneho pranického prúdu).

Postup pri cvičení bhastriky: Vytvoríme pozíciu padmásana alebo siddhásana. Musíme si uvedomit, že pri vdychovaní a vydychovaní vzduchu napodobňujeme pohyb kováčskych mechov.

V predpísanej pozícii položíme dlane na kolená a zatvoríme oči aj ústa. V dielach o joge sa odporúča obrátiť tvár na východ alebo na sever, a to pri všetkých cvičeniach pránájámy.

Pravú nosnú dierku úzavrieme palcom a cez Tavú nosnú dierku vdýchneme vzduch. Potom energicky vydýchneme. Opakujeme dvadsafkrát. Zo začiatku nie je nádych ani výdych vel'mi rýchly, no po piatom a šiestom výdychu sa tempo postupne zrýchTuje. Potom už dýchame rýchlo za sebou, aby sme uviedli bránicu aj celý dýchací systém do dókladného pohybu. Pri takomto dýchaní vzniká v hrdle jemné chrčanie.

Celé cvičenie opakujeme ešte dvadsatkrát, pričom však dýchame cez pravú nosnú dierku; Tavú nosnú dierku uzavrieme palcom. Napokon opakujeme cvičenie ešte raz dvadsatkrát tak, že dýchame cez obidve nosné dierky súčasne. Pred zakončením posledného dvadsiateho výdychu asi na jednu minútu zadržíme dych (kumbhaka); pTúca pritom udržiaváme vo výdychu. V priebehu tohto zadržania dychu vytvoríme všetky tri uvedené bandhy (mahá-bandhu). Pozornos~ pritom sústredíme na lotos múládhára.

,,

/i ~~a

f .,, ;; ,1

, ~~ . \ / Supta-vadžrásana

Ustrasana

I

~

i . j

, ! ;

/ í ~~ . ~,

Po uplynutí jednej minúty sa zhlboka nadýchneme a niekoTkokrát voTne predýchame pTúca. Po každej fáze tohto cvičenia, ktorú tvorí dvadsat nádychov a dvadsa~ výdychov, asi jednu minútu oddychujeme.

Dych móžeme zadržat aj ked' sú pTúca v pozícii po nádychu. V takom prípade však vynecháme uddíjána-bandhu; vytvoríme iba múla-bandhu a džalandhára-bandhu. Pri zadržaní dychu sústredujeme pozornost na lotos múládhára. Potom veTmi pomaly vydychujeme cez pravú nosnú dierku, prípadne cez obidve nosné dierky.

Táto pránájáma dáva pranickým priechodom schopnosť rozvádzat životnú energiu do celého tela. Po precvičení niekol'kých okruhov bhastriky si uvedomíme, že sa celé telo skutočne zaplňa touto energiou.

117

Bhastriká urýchl'uje okysličovanie krvi, čím mierne zvyšuje telesnú teplotu.

Uddíjána-bandha Utáhovanie brušných svalov

Východisková poloha: stoj spátný alebo siddhásana.

Ak stojíme, nohy máme mierne roznožené, potom trocha zohneme kolená, trup mierne predkloníme a ruky oprieme dlaňami o stehná. Zhlboka sa nadýchneme a vydýchneme. Po výdychu energicky stiahneme brušné svaly. L;ubovoPne dlho zadržíme dych a brušné svaly držíme stiahnuté. Po uvoTnení brušných svalov niekoPkokrát voTne predýchame pTúca.

Toto cvičenie móžeme opakova~ aj trikrát za sebou a brušné svaly držíme pritom stiahnuté čo najdlhšie. Ak urobíme túto bandhu správne, vytvorí sa nám na bruchu taká priehlbina, že to vyzerá, akoby jej dno dosahovalo až na chrbticu. Vplyv tohto vtiahnutia brušného svalstva na pohyb čriev, žalúdka a iných vnútorných orgánov je vel'mi významný. Zlepšuje funkciu týchto orgánov, podporuje trávenie a uPahčuje vyprázdňovanie.

Uddíjána-bandhu móžeme robit aj v pozícii siddhásana. V tomto prípade si oprieme ruky o kolená a hlavu pritlačíme k hrudníku. Zhlboka sa nadýchneme a vydýchneme, trup nachýlime mierne dopredu a brušné svaly stiahneme dovnútra. I:ubovoTne dlho zadržíme dych aj vtiahnuté svaly. Potom brucho uvoTníme, sklonenú hlavu zodvihneme a zhlboka sa nadýchneme. Oddýchneme si a niekol'kokrát voTne predýchame pPúca.

Uddíjána-bandhu opakujeme trikrát za sebou a ostaneme v nej pri úplnom stiahnutí svalov čo najdlhšie. Ak ju spojíme s pitím obyčajnej vody alebo vhodnej minerálnej vody (2 dcl, prípadne aj viac nalačno), upraví sa nám trávenie aj vylučovanie, pretože táto bandha napomáha pohyb čriev a zavádza rovnováhu do zažívania.

Mahá-bandha vePký uzáver

Bandha je cvičenie, ktoré patrí medzi pokročilejšie skúsenosti v joge a tvorí sa stiahnutím určitých orgánov a žliaz v tele. Stiahnutím sa vytvorí akoby uzáver na určitom mieste, a preto sa bandhy nazývajú aj uzávermi alebo sťahmi.

Spojením troch takýchto uzáverov, a to múla-bandhy, uddíjána-bandhy a džalandhára-bandhy, vznikne mahá-bandha. Postupujeme pritom takto:

Sadneme si do niektorej z meditačných pozícií, zhlboka sa nadýchneme a vydychneme. Potom nená

silne zadržíme dych, pPúca ostávajú v polohe výdychu. Skloníme hlavu a pritlačíme ju k hrudníku, čím vznikne džalandhára-bandha. Potom vtiahneme anus; vznikne múla-bandha. Nakoniec vtiahneme brucho, čím vznikne uddíjána-bandha. Pritom tlačíme dlaňami kolená k zemi a plecia vytiahneme mierne dohora.

V priebehu tohto cvičenia sústredujeme pozornosť na lotosy múládhára, manipúra a višuddha. Všetky tri bandhy postupne uvoPníme.

Mahá-bandha nám umožní rýchlejšie postupovať v joge. Regeneruje a omladzuje celé telo.

Tradícia, vzhPadom na požiadavku zrelosti adeptov, spája výstup na vyššie stupne jogy s určitou iniciáciou osobného učitePa, a to sa v styku učitePa a žiaka doteraz zachováva napriek niektorým odporujúcim moderným názorom.

Dobre je zača~ s praxou jogy už v mladosti. Ak sa mladá generácia bude venovat joge, stane sa príkladom pre ostatných.

Bandhám a mudrám sa pripisuje vel7cý rozsah liečivých účinkov pri telesných aj duševných chorobách. Okrem toho prinášajú bandhy a mudry, ktorých sa v literatúre o joge opisuje spolu dvadsatpáť, dokonalos~ v joge a duševnú silu.

Mahá-bhéda-mudrá UePké Unútorné prenikanie pečat' Unútornej radosti

Mahá znamená vel'ké, bhéda je prenikanie a mudrá označuje duševný postoj, osobnú reakciu - schopnosť spojiť samého seba s vnútorným bytím.

Zaujmeme pozíciu padmásana alebo vadžrásana. ChvíPu volne dýchame. Vel'mi citlivým sústredovaním sa usilujeme zistit, ktorý pranický prúd je v akcii silnejší; či je to lavý prúd, čandra-nádí alebo pravý prúd, súrja-nádí. Ak zistíme, že silnejší je napríklad pravý prúd, usilujeme sa vdychovaný a vydychovaný prúd vzduchu sústredovať do pravej nosnej dierky, a naopak. Čo najpozornejšie sa potom sústredíme na stredný priechod, sušumnu. Ked už máme upevnené vedomie prány a dychu, jemne vdychujeme Tavou nosnou dierkou a vydychujeme ústami. Dych zadržíme vtedy, ked' sú plúca v pozícii výdychu.

Potom vytvoríme tri bandhy: múla-bandhu, uddíjána-bandhu a džalandhára-bandhu. V priebehu zadržania dychu mentálne prechádzame cez lotosy múládhára, manipúra a višuddha. Tento prechod opakujeme tofkokrát, koTkokrát vydržíme zadržiavať dych.

Cvičenie mahá-bhéda-mudrá zakončíme tak, že najprv uvol'níme múla-bandhu, potom uddíjánabandhu a nakoniec džalandhára-bandhu. Až potom vydýchneme cez obidve nosné dierky a relaxujeme myseP.

124

Súrja-bhéda prenikanie slnkom

Gh~rnndn-snmhiln - .slrnfn .57 n .5f1

Teraz vám wyswetlím súrja-bhédu s kumhhakou. Počíwajte. Nadýchnitc sa súrja-nádi, ako najwiac móžete (s čo najW čšou kapacitou). Dych zadržte čo najdlhšic. VyW ~ortc džalandhárabandhu (10. kap.). Pokračujte w kumbhake tak dlho, ako ydržíte, t. j. ký·m nepocítitc pot pri korienkoch vlasov a na konci prstov (preniknutic až do kostí).

Knmartl~ír Vzduch wdychujemc pravou nosnou dierkou. Potom ho zadržíme čo najdlhšie.

Táto pránájáma vyžaduje dozor gurua, pretože je prospešná iba vtedy, ak sa správne realizuje. Ak sa cvičí nesprávne, móže zapríčiniť vel'a chorób.

Ghérmrdn-snmhitn - .sirnfn 6~ n 66

Pri cvičení súrja-bhéda sa v pricbehu nádychu pociťujc, žc nadychovanie má začiatok w oblasti brucha. Vydych je jemný, pomaly, trpezlivj~. Vydychuje sa Tavou nosnou dierkou. Potom sa opáť nadychnite "slnečný·m" priechodom "súrjou", t. j. pravou nosnou dierkou. Kumbhaku (zadržanic dychu) tworíte vcTmi pozorne. Vydychujte pomaly Tavou nosnou dierkou. Cely proces stále opakiijte.

.Strofn 67

Súrja-bhéda oddaluje starnutie a smrť, prebítdza silu kundaliní a stimuluje "oheň", otepTuje telo.

Iv:tk:ísana

'-I

,. ..

, 5...,~-~~,.v.:.,. .

Prána je životná energia - už sme sa niekoPkokrát o nej zmienili. Je pevným a najdóležitejším základom jogy. Nachádza sa vo vzduchu a v ustavičnom pohybe viac či menej preniká do hmoty. Prisudzuje sa jej pósobenie na najzákladnejšie funkcie v 1'udskom tele a vo vesmíre vóbec..

Móžeme teda povedať, že prána ovláda a riadi činnosť orgánov nášho tela, našu rozumovú aj duševnú činnosť. V nás sa prejavuje desiatimi prúdmi; páť z nich je hlavných a pát vedTajších.

Páť hlavných prúdov pranickej energie: l.Pránn-uáju je uložená v oblasti srdca. Odtial' prechádza cez hrdlo, ovláda hlasivky, hlas, pohyby hltana a dýchanie.

2. Apána-náju ovláda obličky, močový mechúr, pohlavné orgány, prechádza časťou hrubého čreva a oblasťou krížovej kosti (anus).

3. Snmánn-váju sa nachádza v oblasti brucha, kontroluje žalúdok, pečeň, slinivku brušnú, črevá a prechádza časťou hrudníka.

4. L!dána-z~áju sa nachádza v hrdle a v hrudi. Kontroltije výživu a riadi hltanie, časť hrdla nad hltanom, a hlavu. Je to vnútorná sila, ktorá vo chvíli smrti oddel'uje jemné telo od hrubého.

5. Vjána-náju má osobitný význam pre telo, pretože ho udržuje vo vzpriamenej - kolmej polohe. Napríklad po páde nás dvíha práve táto sila. Prúdi totiž nahor chrbticou

125

Páť vedTajších prúdov pranickej energie:

1 . Nága-váju dozerá na činnosť vedomia a chápania. Okrem toho ovláda čkanie.

2. Kúrma-uáju riadi pohyby očných viečok a ovláda zaspávanie.

3. Krkata-váju zapríčiňuje hlad a smád a spolupósobí pri kýchaní.

4. Dénadatta-náju ovláda zívanie a kašeP.

5. Dhanaňdžaja-úáju ovláda celé naše telo a pósobí na reč (táto sila ostáva v človeku ešte aj istý čas po jeho smrti).

Oboznámili sme sa s charakteristikou desiatich dóležitých psychických činiteTov, ktorých prostredníctvom na nás pósobí životná energia - prána. Skór než začneme cvičit súrja-bhédu, ktorá kladie na cvičiaceho pomerne vePké nároky, musíme bližšie spoznať funkciu pranickej energie a porozumieť jej. To je dóležité preto, že súrja-bhéda ako psychické cvičenie prebúdza mimoriadne dóležitú životnú energiu, hadiu silu, ktorá priamo závisí od jednotlivých pranických prúdov.

Pri všetkých pranických prúdoch označujeme túto silu prány názvom z~áju. Váju znamená prúd vzduchu, no aj impulz. Takýto impulz vzniká prostredníctvom prány v jednotlivých lotosoch. Oblasti lotosov tvoria pranické centrá, ktoré sú schopné tieto impulzy· samy tvoriť, alebo ich prijímať a rozvádzať d'alej.

Ked' cvičíme pránájámu, každým dychom načerpávame do seba prána-váju a každým výdychom vylučujeme apána-váju. Prána-váju predstavuje pozitívny - prijímací impulz, ktory prílevom prány ovplyvňuje mozog. Apána-váju je opačný - negatívny impulz, ktorý zapríčiňuje odliv z oblasti mozgu.

Zadržaním dychu pri pránájáme dosiahneme križovaním a spájaním týchto obidvoch pranických prúdov v istom momente situáciu, v ktorej vznikne popud na rozvinutie hadej sily. Táto sila dovtedy odpočíva skrútená v najnižšom lotose. Pri zadržaní dychu sa začne rýchlo, vlnovito pohybova~ nahor, cez priechod sušumná. Výsledné zadržanie dychu pri pránájáme sa stáva v tomto prípade iniciátorom na prebudenie hadej sily a jej privedenie do sušumny.

Sušumná, ako ústredná cesta tejto sily, sa musí róznymi cvičeniami pránájámy očistiť. Z nich je dóležité napríklad cvičenie nádí-šódhana, striedavé dýchanie cez 1'avú a pravú nosnú dierku. Až po očistení je sušumná schopná prijať pránu ako vodivý· prúd elektrinu a previest ju cez všetkých sedem lotosov, ktoré má jeden po druhom rozsvietiť, začínane, móže vzostup hadej sily zapríčinit niektoré nepríjemné reakcie. Objavia sa napríklad mierne tepelné záchvevy v chrbtici, hrdle a hlave, pocit trocha zvýšenej teploty, nechuť do jedla a smád. Ak však niekoTko dní toto cvičenie vynecháme, ťažkosti zmiznú a móžeme opáť začať s pránájámou.

Vakrásana

Paršva-kakásana

Vakrásana