Jagelka, Iyengaruv přínos józe, Iyengar

Iyengarov prínos v joge

Leonard Jagelka

Hovoriť o prínose veľkých osobností pre ľudstvo je podobná trúfalosť, ako keď sa napríklad literárny kritik prózou pokúša vysvetliť, čo chcel básnik povedať svojou poéziou. I pri najlepšej vôli o nadhľad a objektivitu nemôže totiž byť takéto vysvetlenie ničím iným než obmedzeným a subjektívnym pohľadom. Tak je nutné chápať i tento referát. Sám Belur Krishnamachar Sundar Iyengar (čítaj "ajjengar") by asi najlepšie vedel zhodnotiť svoj prínos lenže to od neho sotva možno žiadať. Ani názov "Iyengar - joga" nevymyslel on; to ibasvet, keď zistil, že joga, ktorá sa cvičila pred Iyengarom, je natoľko odlišná od tej, ktorú učí on, že by bolo mätúce označovať ju tým istým slovom, predradil pred slovo joga meno autora metódy víťazne sa šíriacej piatimi kontinentmi. Ale ako potom označiť tú jogu, ktorá sa cvičila skôr než svet zaplavili desiatky vydaní slávneho Iyengarovho Svetla na jogu (Light on Yoga) a než tisíce ním vychovaných učiteľov vychovali v jeho duchu státisíce svojich žiakov? Tradičná? Klasická? I toto Iyengar odmieta: "All what I practice is under the guidance of my Guru. Hence it is not only traditional but also classical. The word "MODERN" is a word to attract people as if they rationally revolutionise and have given away the traditional method. I feel, without the traditional support there is no chance of adding anything new." - Čokoľvek robím, je vedené mojim Guruom a je to teda nielen tradičné, ale i klasické. Slovo "moderný" je dobré len na to, aby priťahovalo ľudí vytváraním zdania racionálnej prevratnosti odhadzujúcej tradičnú metódu. Cítim, že nové sa dá pridávať len k tradičnému základu (citát z jeho listu).

Ako je teda možné, že joga B.K.S. Iyengara sa natoľko líši od tej, ktorú vyučujú iní slávni žiaci (Gérard Blitz, Ranganatha Desikachar a ďalší) jeho gurua a švagra T.Krishnamacharyu?Osud chcel, aby Iyengar odišiel od svojho gurua predčasne, po púhych troch rokoch učenia (bol náhodou medzi jeho žiakmi jediný, kto vedel trochu anglicky, keď bolo treba vyslať učiteľa jogy do klubu v Púne, a tak sa nedoučený stal v 19 rokoch sám guruom). Sám píše o situácii, v ktorej sa takto ocitol: "Boli len dve cesty: získavať prostredníctvom kníh nejaké znalosti z druhej ruky, alebo sa rázne a odhodlane pustiť do cvičenia a získavať tak z prvej ruky informácie na základe vlastnej skúsenosti. Rozhodol som sa pre tú druhú možnosť a začal cvičiť 10 hodín denne, aby som zvládol to málo, čo ma môj Guru stihol naučiť" (Iyengarovo dielo však ukazuje, že ani štúdium starých spisov pritom nezanedbával). A tak osud predurčil, aby sa mladý Iyengar vo veku, v ktorom Einstein objavil teóriu relativity, stal akýmsi novodobým objaviteľom jogy. Intenzívne úsilie ho priviedlo na pokraj zrútenia: "Robil som obrovské chyby, keďže ma nikto neviedol, ale pozorovaním vlastných chýb som sa naučil rozlišovať. Okolnosti ma donútili vydržať celé dni bez jedla ... pomaly som začínal cítiť, že moje telo silnie a myseľ získava stálosť. Aj keď som začal cvičiť jogu už v roku 1934, bolo to až v roku 1946, keď sa vo mne rozvinul tento vrodený sklon."

Základný jogový spis Pataňdžalího Jógasútra požaduje, aby polohy tela boli "pevné a príjemné". Pred Iyengarom sme hľadali príjemnosť v uvoľnenosti, zatiaľ čo pevnosť sme chápali predovšetkým ako nehybnosť. Iyengar nám ukazuje, že neoddeliteľnou súčasťou pevnosti je i primerané úsilie, ktoré napodiv robí cvičenie príjemnejším a telo nabíja energiou. Sám o tom píše: "Ľahko zabúdame, že pevnosť a príjemnosť je najposlednejší výsledok dokonalosti ásany. Výsledky dokonalosti ásan sú:

* pevnosť tela

* stálosť inteligencie

* rozvoľnenie (benevolence) vedomia

* zastavenie úsilia

* splynutie tela a mysli s tým, kto vidí

* nakoniec ukončenie dualít a odlišovania na úrovni tela i mysli.

Ale kým sa táto dokonalosť nedosiahne, trvá úsilie a ásana nadobúda terapeutický rozmer."

I v oblasti jogovej terapie je Iyengarov prínos neoceni-teľný. Významná časť jeho Svetla na jogu je venovaná liečivým ásanám a v jeho Ramamani Iyengar Memorial Yoga Institute v Púne prebiehajú pravidelné liečebné cvičenia "Medical class". Dôležitou črtou Iyengarovej metódy je i to, že pri dodržaní všetkých pokynov vedie rýchle a efektívne k odstraňovaniu vadných stereotypov a k náprave držania tela. I moderná teória prevencie porúch držania tela, ktorú jej autori nazvali "škola chrbta" (back school, Rückenschule) významne čerpá z jeho inštrukcií. Významný je jeho názor: "Ásany majú liečebný a preventívny účinok, keď sa cvičia v úplnom splynutí s tapasom" (tapas prekladá ako ´austerity´, teda askéza, sparťanská prísnosť).

"Tým sa znečistené telo i znečistená myseľ čistí."

Tapas nás privádza k ďalšiemu aspektu jeho metódy: primeranej tvrdosti. Napriek maximálnej šetrnosti a snahe zamedziť akékoľvek poškodenie cvičenca, Iyengar neváha pracovať s bolesťou, pretože tá je podľa neho naším učiteľom. Nedovoľuje, aby sa cvičenec uspokojil s menšou dokonalosťou než je v jeho silách. K dokonalému prevedeniu pritom cvičenca vedie množstvom jemných, detailných pokynov. Neváha využívať dynamické prvky včítane zmeny polôh skokom, takže niektoré jeho cvičenia svojou intenzitou pripomínajú až športový tréning.

B.K.S. Iyengar napísal mnoho vynikajúcich kníh a článkov, pričom zásadný význam okrem slávneho Svetla na jogu má i jeho Svetlo na pránájámu. Rád vysvetľuje staré texty a jeho obľúbenou témou je i zrovnávanie podobnosti jogy s umením.

Azda najvýraznejší je jeho prínos v didaktike jogy, špeciálne v troch oblastiach: využití pomôcok, špecifickej štruktúre hodín a prepracovaných postupnostiach výuky. Jogíni sa od pradávnych čias pokúšali brániť kolapsu ásan v priebehu výdrží rôznymi oporami, popruhmi apod. Iyengarova škola rozvinula túto tradíciu a zahrnula do svojej metodiky tvrdé a mäkké bloky, deky, pásky, vankúše, stoličky, stolíky, lavičky, laná, nekĺzavé podložky atď. tak dômyselne, že i začínajúci, starí, či oslabení cvičenci môžu plne precítiť všetky blahodarné účinky dokonale prevedených cvičení. Tým Iyengar umožňuje nahradiť kapitulantský postoj "Toto nikdy nedokážem..." konštruktívnou otázkou "Akú pomôcku dnes potrebujem k dokonalému prevedeniu?" Zdôrazňuje spätnú väzbu medzi učiteľom a žiakom, individualizáciu prístupu a názorné predvádzanie chýb. Tým sa z jeho hodín stáva dielňa - "workshop", v ktorej sú žiaci omnoho aktívnejší než bývalo zvykom. Veľmi dôsledne trvá na dodržaní primeranosti a postup-nosti. Nedovoľuje cvičencom robiť veci, na ktoré ešte nie sú pripravení a nepúšťa ich k vyšším stupňom, dokiaľ nezvládli nižšie. To robí s takou dôslednosťou, že vzniká dojem, akoby niektoré techniky vôbec do Iyengar-jogy nepatrili, či dokonca akoby tam patrili iba ásany a najzákladnejšie dychové cvičenia. Na druhej strane tým, že vo svojich knihách uverejňuje i veľmi ťažké polohy, môže u povrchných čitateľov vyvolávať dojem, že jóga podľa Iyengara znamená robiť ťažké ásany. Rozdelil ásany do 64 stupňov náročnosti a vytvoril obecné zásady ich následnosti v rámci hodiny i v rámci celkového vývoja cvičenca, ako aj konkrétne postupnosti pre dlhodobé kurzy. Rozboril predstavu že jogová ásana je niečo ako socha (statický systém, ktorý pod nepriaznivými vplyvmi postupne degeneruje) a v rozhovore s rakúskym teológom K.Baierom vyslovil definíciu ásany zodpovedajúcu skôr vlastnostiam fontány (dynamický systém, ktorá vďaka neustálemu prísunu energie neustále znovu a znovu plne obnovuje svoj tvar): "Asana is a process of posing and reposing through which by balancing its evolutionary and involutionary movement the mind reaches the state of tranquility". Túto definíciu je ťažké preložiť, najmä ak sa chceme vyhnúť zdĺhavému vysvetľovaniu významu slov "evolučný a involučný" v danej súvislosti. Dvojice ako tvorivý a borivý, budovací a rozpadací, rozvíjací a zavíjací, vzostupný a zostupný, konštruktívny a deštruktívny majú zrejmé nežiadúce až dezorientujúce vedľajšie významy. Ak prijmeme tézu, že konečným stavom ásany je vyváženosť, teda "stred", potom azda najvýhodnejšie je použiť dvojicu "dostredivý a odstredivý". Ďalšou pascou pri preklade tejto definície je fakt, že repose znamená nielen "obnoviť polohu", ale i odpočinúť si. Za prijateľný považujeme napr. tento preklad: Ásana je proces zaujatia a obnovovania polohy, v priebehu ktorého sa vyvažovaním dostredivých a odstre-divých tendencií myseľ dostáva do pokojného (utíšeného) stavu.

Azda najvýraznejším znakom Iyengarovej metódy oproti iným prí stupom k joge je zvýšený podiel radžasu. Ale to je veľmi logické: ak väčšina cvičencov, ktorí začínajú s jogou, väzí hlboko v tamase, bola by pre nich snaha o pestovanie sattvy rovnako malým prínosom, ako pokus osprchovať človeka, ktorý sa topí v bahne. (Účinnú prvú pomoc tu predstavuje práve úsilie vyhrabať sa z bahna, teda radžas; až potom má zmysel sattvická očista.)

LITERATÚRA:

1. IYENGAR B.K.S.: Light on Yoga, Allen & Unwin, London 1966

2. IYENGAR B.K.S.: Licht auf Pranayama, Barth, 1984

3. Yoga Rahasya, RIMYI a LOYRT, Púna 1998, zvláštne vydanie k 80.

narodeninám B.K.S.Iyengara